Dzogčhen
Dzogčhen má v tibetskom jazyku význam „úplná dokonalosť”, je prirodzeným stavom každého z nás a zároveň konečnou, absolútnou skutočnosťou. Ak je rozpoznaný, vedie k vnútornej svobode a zažívaniu autentického bytia seba samého a všetkých javov.
V druhom význame slova je dzogčhen vrcholom všetkých tibetských škôl a v tomto kontexte najvyššia a najpriamejšia cesta duchovného rozvoja. Nie je to náboženské učenie v klasickom zmysle, ale skôr systém vnútorného poznania, ktorý kladie veľký dôraz na osobný a duchovný rozvoj.
Táto duchovná cesta je otvorená pre všetkých a zdôrazňuje bdelú prítomnosť a uvedomenie. Hoci je kľúčovým prvkom osobná sloboda, človek sa učí byť v plnej miere zodpovedný za to, čo robí a ako veci zažíva. Súčasťou výcviku je aj schopnostť pracovať s okolnosťami.
Základnou praxou je hlboké poznanie seba samého a vlastnej prirodzenosti prostredníctvom meditačných skúseností. Toto poznanie potom začleňujeme do každodenného života. Preto je dzogčhen mimoriadne vhodný pre potreby modernej spoločnosti.
„Dzogčhen od nikoho nevyžaduje, aby zmenil svoju vieru alebo náboženstvo, filozofický alebo ideologický názor a stal sa niekým iným, než kým je. Žiada len, aby sme sa naučili pozorovať samých seba, a tak rozpoznali klietku, ktorú sme si sami postavili a v ktorej sme sami seba uväznili. Učí nás, ako sa z nej dostať bez toho, aby sme si vytvorili ďalšiu klietku, a ako sa môžeme stať nezávislou a slobodnou bytosťou.“
Čhögjal Namkhai Norbu