Garab Dordže (Prahevadžra)

Garab Dordže (Prahevadžra)

Skrz prirodzenú súcitnú energiu dharmakáje sa manifestujú formy sambhogakáje a nirmanakáje podľa sklonov a priani bytostí šiestich ríš, tak ako kdekoľvek, kde je stojatá voda je možné vidieť odraz mesiaca. Ako emanácia Vadžrasattvu je Prahevadžra takou nirmanakájou, ktorá sa objavuje ako prvý ľudský držiteľ línie učení Dzogčhen. Narodil sa v spriebode mnohých priaznivých znamení a predpovedí mníške, ktorá bola dcérou kráľa v Uddijane.

Vo veku siedmych rokov, bez toho, že by študoval, započal filozofickú debatu s päťsto učencami, najzručnejšími na kráľovskom dvore a všetkých ich porazil. Bol rozpoznaný ako nirmanakájová emanácia a kráľ mu následne dal meno Prahevadžra (Radostná vadžra).

Potom až do 32 rokov meditoval na vrchole hory, keď sa mu v planúcom svetle zjavil Vadžrasattva (alebo podľa niektorých zdrojov Vadžrapáni), udelil mu zmocnenia, inštrukcie a poverenie (držania) dzogčhenových tantier. Dosiahol stav “neučenia sa” (alebo nemeditácie, tzn. stav Buddhu pozn. prekl.) a Vadžrasattva mu dal povolenie spísať tieto tantry. A tak s pomocou dákiní strávil tri roky spisovaním učení, ktoré dostal. Zvyšok svojho života strávil na Sitavane, slávnom pohrebisku severovýchodne od Bodhgaje, kde meditoval a učil Dharmu dákiní, z ktorých mnoho stotisíc dosiahlo dúhové telo.

Keď zomrel pri prameni rieky Danatika, jeho telo uprostred masy dúhového svetla rozpustilo do nepoškvrneného priestoru. Jeho hlavného žiaka Maňdžušrímitru premohol zármutok a nariekal za svojím majstrom. Vtom sa Prahévadžra za zvuku hromu objavil na oblohe pred ním obklopený svetlom  a podal Maňdžušrimítrovi malú škatuľku zo zlata. V nej bol závet Pahevadžru známy ako Cigsum Nädeg (Tri verše, ktoré prenikajú esenciou) napísaný malachitovým písom na palmovom liste.

Od tých čias sa učenia vnútorných tantier a dzogčhenu odovzdávali v ľudskom svete prostredníctvom “Ústnej línie vznešených jednotlivcov” a postupne boli ustanovené aj ich texty a komentáre. Keďže prví z týchto učiteľov neboli obyčajnými ľudskými bytosťami, ale zámerne sa manifestujúcimi nirmanakájami, volá sa línia od Prahevadžru k Padmasambhavovi a Vimalamitrovi “Symbolická línia Vidjadharov”.


Tri výroky esencie Garaba Dordžeho

1. Priame stretnutie s vlastnou prirodzenosťou: Táto čerstvá a súčasná pozornosť mimo úvah troch časov je sama o sebe prvotným prebudením, teda spontánna prítomna čistá pozornosť. Takéto je priame uvedenie do tvojej prirodzenosti.

2. Priamo urob jediné rozhodnutie: Pretože všetky fenomenálne zdania tak cyklického života, ako aj stavu za utrpením neprekračujú vrodenú tvorivosť čistej pozornosti, pevne sa rozhodni, že neexistuje iná vec okrem nepretržitého toku tejto čistej pozornosti.

3. Maj dôveru v priame oslobodenie – rozpustenie: Akékoľvek diskurzívne myšlienky sa objavia, či už sú hrubé alebo jemné, rozpoznávajúc ich za to, čo sú, oboje sa objavujú a súčasne rozpúšťajú do obrovskej rozlohy dimenzie čistej reality – pozornosti – prázdnoty neoddeliteľne. Zostaň v istote v toto oslobodenie.